Viniansky hrad

Hrad Vinné sa nachádza na hradnom vrchu severozápadne od obce Vinné v nadmorskej výške 325 m.n.m. Hradný vrch zaberá Prírodná rezervácia Viniansky hradný vrch, vyhlásená v roku 1984 na výmere 51,96 ha so 4. stupňom ochrany prírody.

Patrí do skupiny Národných kultúrnych pamiatok Slovenska. Jeho počiatky siahajú až do 13. storočia, čím ho radíme k najstarším historickým pamiatkam v blízkom okolí. Jeho hlavnou úlohou bolo pomáhať okolitým hradom Brekov a Jasenov pri ochrane obchodnej cesty vedúcej do Poľska, predovšetkým proti možným tatárskym prepadom. Hrad bol niekoľkokrát napadnutý a zničený.

V roku 1312 bol hrad obliehaný a poškodený hradu Omodejovcami, nepriateľmi kráľa Karola Róberta.

K výraznejšiemu poškodeniu hradu došlo v roku 1466 počas bojov uhorského kráľa Mateja Korvína s poľským kráľom Kazimírom IV. Hrad Vinné sa v nasledujúcich troch turbulentných storočiach stal súčasťou bojov miestnej šľachty proti kráľovi. V rokoch 1556-1558 sa michalovská šľachta, pod vedením Gabriela Perényiho, vzbúrila proti kráľovi Ferdinandovi I. Cisárskemu vojsku sa v roku 1594 podarilo hrad dobyť a zapáliť. Išlo teda už v poradí o druhé výrazné poškodenie. Hrad znova opravili a ďalej slúžil rodine pánov z Michaloviec - Eödönfiovcov, Bánfiovcov.

Hrad Vinné sa so svojimi pánmi zapojil aj do posledného stavovského povstania, kedy sa michalovskí šľachtici Ján a Ladislav Pongráciovci a Imrich Sztáray pridali na stranu Františka II. Rákociho, vodcu povstania proti cisárovi Jozefovi I.. Po potlačení tohto povstania v roku 1711 hrad kráľovské vojsko na príkaz uhorského snemu zničilo.

Poslednú ranu mu zasadil cisár Jozef II., ktorý dal hrad zbúrať, aby sa nestal sídlom ďalších povstalcov.

Od roku 2014 začala na zrúcaninách hradu pôsobiť o.z. Zemplínsko-užská hradná cesta, ktorá sa snaží o opätovnú obnovu hradu.